„Všetko to začalo v hlave mojej milovanej manželky ešte keď sa Viktor učil chodiť. Ako každý rodič, aj my sme chceli pre syna len to najlepšie. O dôležitých veciach u Nás v rodine rozhodujeme spoločne, a tentokrát sme sa zhodli na ortopedických topánočkách. Rok a pol staré dieťa Vám nie vždy vie povedať, či je niečo dobré alebo zlé. Jednoducho sa veľakrát musíte rozhodnúť Vy v jeho mene, a niesť za to zodpovednosť. A zrovna to, že Viktorko sa bude trápiť pri behaní, keď sa to zrovna naučil a v kočíku už nevydržal ani cestu na ihrisko, to som si vyčítať nechcel.
Po pár týždnoch trápenia sa s tažkými sandálkami, Veronika objavila „zvláštne“ ľahúčke topánočky a odvtedy ani Viktor ani Náš menší Andrej na nohach iné nemali.
Či toto rozhodnutie bolo správne Nám snáď povedia sami o pár rokov.